Premlčacia doba a jej význam v živote bežného človeka

Premlčanie je právny inštitút, ktorého zmyslom je časovo obmedziť dobu riešenia sporov, a tým napomáhať ich rýchlejšiemu objasneniu. Laicky povedané sa uplynutím premlčacej doby stráca nárok na vymáhateľnosť práva, či už podľa ustanovení Občianskeho, alebo Obchodného zákonníka. Zmyslom je teda istým spôsobom donútiť veriteľov, aby si svoje pohľadávky voči dlžníkom uplatnili včas a v zákonom určenej lehote.

Premlčacia doba a jej význam v živote bežného človeka
Premlčacia doba a jej význam v živote bežného človeka (zdroj: komerčný článok)

Premlčacie doby v rôznych oblastiach práv

Hneď na úvod treba podotknúť, že premlčacie právo je oprávnené a súd ho prizná len v prípade, že dlžník na premlčanie nenamieta. V takom prípade po uplynutí stanovenej doby a za podmienky, že veriteľ si svoje právo neuplatnil na súde, môžu nastať jeho právne účinky. Dĺžka premlčacej doby sa líši v závislosti od druhu práva. Premlčaniu podliehajú všetky majetkové práva, právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy, právo na vyrovnanie podielov z dedičských konaní, právo na vrátenie daru, ako aj ďalšie. Nepremlčujú sa vlastnícke práva, právo spoluvlastníka pri zrušení alebo vysporiadaní BSM, a rovnako sa nepremlčujú práva z vkladov, pokiaľ vkladový vzťah naďalej trvá.

Všeobecná premlčacia doba

Vo všeobecnosti platí, že štandardná premlčacia doba podľa ustanovení Občianskeho zákonníka je trojročná a začína plynúť dňom, keď sa právo mohlo vykonať prvýkrát. To znamená, že pri právach na plnenie z poistenia začína premlčacia doba plynúť rok po poistnej udalosti. Jej celková dĺžka je teda 4 roky po udalosti. Pri poistnej udalosti následkom úrazu však začína plynúť rok po tom, ako sa prejavili následky úrazu, nie ako sa úraz stal.

Právny inštitút však pozná dva druhy premlčania – objektívnu a subjektívnu premlčaciu dobu. Objektívna premlčacia doba je trojročná /pri úmyselne spôsobenej škode desaťročná/ a začína plynúť dňom nasledujúcim po rozhodnej udalosti. Subjektívna premlčacia doba je kratšia – dvojročná a rozhodný pre ňu nie je čas, keď sa škoda stala, ale čas, keď sa poškodený o škode dozvedel.

Osobitné premlčacie doby

Ďalšou kategóriou súdneho inštitútu sú tiež osobitné premlčacie doby. Sem patrí právo na náhradu škody, práva z prepravy alebo práva priznané právoplatným rozhodnutím súdu či iného orgánu. Osobitná premlčacia doba sa vzťahuje tiež na právo na vydanie plnenia bezdôvodného obohatenia.

Je zrejmé, že inštitút premlčacej doby má pre bežného človeka množstvo výhod a priznáva mu tak právo dovolať sa spravodlivosti či peňažného plnenia aj vtedy, ak od rozhodnej udalosti uplynul istý čas.

Komerčný článok